Uživatelé: 0 Uživatel(é)

Sdílení ?

0

Kliknutí ?

0

Poměr ?

0%

Kategorie

Štítky

Tatranská Javorina - Kopské Sedlo - Zelené pleso - Tatranské Ma

  • Tatranská Javorina - Kopské Sedlo - Zelené pleso - Tatranské Matliare

    Moja každoročná letná dovolenka sa začína v Slovenskom raji. Je to tradičné stretnutie priateľov scifi v absolútne uvolnenom a rodinnom prostredí Čingova. Tu neprevádzkujem žiadne prudké turistické akcie. Oddychujem. To ďalší týždeň mojej dovolenky je o inom. A zase tradične ho trávim vo Vysokých Tatrách, menovite v Ždiari.

     

    pohlad na zdiar


    Tento rok som sa rozhodol prejsť z Tatranskej Javoriny, cez Kopské sedlo do Tatranských Matliarov. V Kopskom sedle som už bol a doteraz na to spomínam. Prešiel som vtedy Monkovou dolinou a absolvoval krásny výstup do Širokého a Kopského sedla. Prejsť z Tatranskej javoriny je menej náročné na stupanie, no zase dlhšie.

    Ešte v nedeľu bolo počasie mokré a upršané. No pondelok sľuboval padanie teplotných rekordov a tak som nastavil budík a o pol šiestej bol hore, aby som o pol siedmej stihol autobus, ktorý smeruje k poľským hraniciam. Zbalil som náhradné oblečenie, nejaké to jedlo, paličky a foťák. A túra mohla začat.

     

    Poľana pod Muráňom


    V Tatranskej javorine bolo ešte skoré ráno. Slnko bolo ukryté za tatranské hrebene. Vydal som sa po značke popri potoku Javorinka. Prvé zastavenie som mal na Poľane pod Muráňom. Je tu odpočívadlo a informačné tabule, ktoré popisujú nádherný výhľad, ktorý sa otvára do Javorovej doliny. Všetko bolo ešte stále v tieni, bolo krásne čerstvo a po malých raňajkách som sa uz ponáhľal ukryť sa do tiena lesa. Chodník prechádzal lesom i čistinami. A zrazu sa predomnou dolina stiahla do tiesňavy nazývanej Bránka, ktorou preteká Meďodolský potok. Mal som pocit, že som v Slovenskom raji. Úžasné bralá, krásny potok, dychberúca scenéria. Na celom chodníku sú umiestnené informačné tabule, ktoré som si ale neodfotil. No dávajú informácie ako o rastlinstve a živočíchoch, tak aj o častiach Javorovej doliny, Zadných meďodolov a ďalších, kadiaľ chodník smeruje.

    Keď les skončil, ocitol som sa na odpočívadle s medvedími rezbárskymi drevenými postavami. A tu som sa dočítal, že budem čoskoro vstupovať do krajiny medvedích lúk a lesov. A vraj keď stretnem medveďa, mám ho pekne pozdraviť. Nevedel som, čo si mám o tom myslieť. Každopádne som si spomenul na kamarátovu turistickú palicu s namontovaným cyklistickým zvončekom a ľutoval som, že ho nemám.

     

    Belianske Tatry


    Les pomaly ustúpil a ja som prechádzal lúkami pod úžasnými belianskymi končiarmi a otvárali sa mi stále krajšie výhľady. Slnko už bolo vysoko, všetko bolo žiarivo nasvietené a aj keď mi foťák miestami skôr zavadzal, často som zastavoval a fotil. To už som z Javorovej doliny prešiel do Meďodolov. Tesil som sa na pásmo kosodreviny, kde výhľad nekryjú vysoké stromy. A čoskoro mi bolo vyhovené. Prešiel som pár zákrut na ubočí, urobil pár fotiel doliny a po jednej zo zákrut a jemnom stúpani som bol zrazu v Kopskom sedle. Ten výhľad doslova berie dych.

     

    Kopske sedlo

    Na jednej strane Zadné Meďodoly na strane druhej Predné Meďodoly, Belianska kopa, Dolina bielych plies a parádny Jahňačí štít. Po malom oddychu, spojenom s veľkým fotením som zišiel popod Beliansku kopu ku Bielym plesám a na odpočívadle Veľkého bieleho plesa som zmenil oblečenie, predsalen teplotné rekordy sa blížili, a najedol sa, napil a oddychol.

     

    Dolina Bielych plies


    Keď som kontroloval smerové tabule, zistil som, že na Zelené pleso je to vraj iba pol hodinka, tak som sa odhodlane vydal na ďalšiu cestu. Príjemne schodný kamenistý chodník, ktorý postupne zatváral výhľad na Belianske Tatry no otváral pohľad do Doliny Zeleneho plesa ma priviedol až k samotnému Zelenému plesu. Tie výhľady ma veľmi potešili. Pleso je úplne ukryté pod vysokými štítmi. Jastrabia veža, Malý Kežmarský Stít a Svišťovka robia veru úžasnú scenériu.

     

    Zelené pleso


    Po občerstvení sa nutným pivom a zakúpení minerálky som vedel, že už ma čaká iba zostup. A tak som sa po žltej značke vybral Dolinou zeleneho plesa ku Šalviovému prameňu a výlet ukončil v Tatranských Matliaroch.

     

    Zhrnutie turistiky:
    Z Tatranskej Javoriny som vyrazil o 7:00. Na Kopskom sedle som bol asi o 10:30 na Zelenom plese okolo 12:00 a v Matliaroch 14:15. Samotnú trasu môžem odporučiť aj menej zdatným turistom. Nie je na nej žiadne náročné stúpanie ani klesanie. Je iba kúsok dlhšia časovo. Odporúčam naozaj dobre obutie, aby sa vám nohy neodvďačili pluzgiermi. Rovnako zobrať nejaké ľahké jedlo a veľa veľa vody. Túra sa vám odmení úžasnými výhľadmi na, podľa mňa, najkrajšiu časť Tatier, Belianske Tatry.

     

    Zhrnutie fotenia:

    Ak sa vám zadarí pekné počasie a radi fotíte panorámy, tak ste doma. V takomto počasí sa dá fotiť aj bez statívu. Ja osobne som použil Olympus E-3, Zuiko 14-54 a Lee prechodový filter. 

    Každopádne, ak by som mal čas, vyčkal by som, kým začne zapadať slnko, alebo by som si nafotil nejaké pekné makro zábery z rozsiahlych lúk, cez ktoré som prechádzal. Ale to nabudúce. V prvom rade u mňa vyhrali krajinky a panorámy.


    Výlet nemusí končiť v Matliaroch. Z Kopského sedla je možné sa vybrať na Široké sedlo a zísť Monkovou dolinou do Ždiaru. No ja osobne si toto radšej vyšlapem smerom hore, niekedy nabudúce.


4 komentáře